Názov Gbelcia crassiceps je rodový a druhový názov jednej parazitnej osičky, endemitne (len v Gbelciach) sa vyskytujúcej v NPR - Parížske močiare. Táto bola objavená v roku 1955 československým vedcom Zdenkom Boučkom.
 

Medzi naše ciele a hlavné činnosti patria:

• Zachovanie, pestovanie a oboznámenie prírodného dedičstva našej obce vo verejnom živote
• Monitoring, prieskum a zveľaďovanie prírody v Národnej prírodnej rezervácii Parížske močiare a v blízkych močiarnych biotopoch
• Podnecovanie, podporovanie a organizovanie vedeckých a prírodovedeckých podujatí, týkajúcich sa životného prostredia
  
• Organizovanie ornitologických táborov a enviromentálna výchova detí a mládeže
  
• Organizovanie školení, seminárov a prednášok týkajúcich sa ochrany životného prostredia
  
• Prevádzka ornitologickej vzdelávaco -náučnej stanice
  
• Publikácia informačných materiálov týkajúcich sa ochrany životného prostredia
  
• Spolupráca s dobrovoľníkmi pri plnení činnosti združenia
  
• Udeľovanie ceny „Gbelcia crassiceps-za pomoc prírode"

História

„Rangerstva- Dobrovoľného boja za dobrú vec“, siaha do dávnej minulosti USA. Prvé skupiny „Rangerov“ vznikli v roku 1756 pod vedením majora Roberta Rogersa, ktorý používajúc taktiku boja indiánov „močiarna líška“ bojoval úspešne proti francúzkym vojskám spolu s indiánmi a britskými oddielmi celých 7 rokov. Práve blízke spojenie s prírodou im dávalo výdrž až do podpísania mierovej dohody. Veľkou pomocou im boli obyvatelia lesov, indiáni a horali.
V USA dodnes praktizujú výučbu prežitia v prírode na indiánsky spôsob špeciálne suchozemské jednotky „Rangers“, ako aj (nám bližšie) dobrovoľné skupiny Strážcov prírody „Park-Rangers“.
Vzhľadom na to, že naše občianske združenie Gbelcia crassiceps-pre pomoc prírode, sa skladá vo väčšej časti z členov dobrovoľnej stáže prírody, dali sme názov našej stránky „Rangers“, ako poďakovanie, že patríme k tým dobrým.

História ochrany prírody v Gbelciach

V roku 1981 založila Mária Szuperová Hronová a Ervín Mihalik Základnú organizáciu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) v Gbelciach. Organizácia mala 18 členov. Píše o tom Jozef Medveď v týždenníku „Naše Novosti“. V roku 1982 sa organizácia rozpadá.
Nakoľko osud Parížskych močiarov niekoľkým občanom nebol ľahostajný, zapojili sa do činnosti ZO SZOPK při Gymnáziu v Nových Zámkoch. Po zániku tejto organizácie vznikla silná organizácia pri podniku Tesla Nové Zámky v roku 1983. V tejto organizácii získali skúsenosti aj občania Gbeliec, ktorý v roku 1985 zakladajú opäť ZO SZOPK v Gbelciach. Zakladajúcimi členmi boli Mgr. Valéria Medveďová, Vladimír Hošek, František Muszela, Karol Bernet a Jozef Medveď, ktorý bol zvolený za predsedu ZO. Ako najaktívneiší člen bol zvolený za koordinátora pre Štúrovskú oblasť. Bol spoluzakladateľom ZO SZOPK v Kameníne, Obide, Štúrove a Strekove. Do povedomia občanov, ale aj za totality fungujúcej Štb sa zapísal predovšetkým neustálim propagovaním dôležitosti ochrany prírody a tvrdou kritikou straníckych funkcionárov v spojení s ochranou životného prostredia. Za túto svoju „protištátnu“ činnosť bol niekoľko krát predvedený na výsluch na OR VB v Nových Zámkoch, spolu s ostatními „horlivími aktivistami“.
V čase od roku 1985 do 1999 napísal 20 listov v záujme záchrany Parížskych močiarov vládam ČSSR, ČSFR a SR. V roku 1984 bol jedným z predkladateľov návrhu zaradenia Parížskych močiarov do Medzinárodnej Ramsarskej konvencie o mokradiach. ČSFR pristúpilo ku konvencii v roku 1990 a Parížske močiare boli zapísané, ako prvá lokalita na Slovensku.
Od roku 1995 (po zaniknutí ZO SZOPK v Gbelciach) sa dobrovoľný ochrancovia prírody stávajú členmi pobočky SOVS/Birdlife Slovakia v Gbelciach, ktorú vedie Jozef Medveď. Je to druhá najpočetneišia pobočka SOVS na Slovensku. Činnosťou sa stáva: Monitoring vtáctva spojený s jeho poznávaním, výroba vtáčích búdok, ekovýchova na školách, monitoring biodiverzity v NPR- Parížske močiare (VVÚ) a starostlivosť o VVÚ v spolupráci s inými organizáciami, zimné prikrmovanie vtáctva a od roku 1996 aj medzinárodné ornitologické tábory.
Od roku 1994 vedie organizácia presnú evidenciu návštev NPR v tzv. „Zelenej knihe“ a od roku 1996 udeľuje Jozef Medveď súkromnú plaketu „Gbelcia crassiceps-za pomoc prírode“. V roku 2005 zakladá spolu s Vladom Hošekom a Matejom Medveďom občianske združenie GBELCIA CRASSICEPS-PRE POMOC PRÍRODE

Plaketa "Za pomoc prírode" bola udelená nasledovným aktivistom v ochrane prírody:

1996

• RNDr. Zdeňek Bouček PhD. - GB
• Ing.Miroslav Čapek Csc – CZ
• Ing.Bohuslav Kloubec – CZ
• RNDr.Peter Straka – SK
• Ing.Jozef Zlocha – SK
• Ing.Pavol Deutch – SK
• Mgr.Valéria Medveďová – SK
• Miroslav Vavro – SK

1997

• Prof.RNDr.Oto Majzlan PhD. -SK

1998

• RNDr. Alžbeta Darolová Csc. - SK

1999

• Alexander Hubik – SK

2000

• Ervín Karaba – SK

2001

• Vladimír Hošek – SK

2002

• Ing. Péter Szinai – H

2003

• RNDr. Alfréd Trnka PhD. -SK
• RNDr. Bronislava Trnková – SK
• RNDr. Branislav Matoušek – SK

2004

• plk.Gabriel Mihalik - SK

2005

• Juraj Sviečka – CZ
• František Zicha – CZ

2005

• Ing.Emese Varga-In memoriam-H

2006

• Peter Majer – SK
• Klára Bokor - SK

2007

• RNDr. László Miklós Csc. - SK
• Viktor Szőke - SK
• Matej Medveď - SK

2007

• RNDr. Zuzana Jenčová-In memoriam-SK

2008
Miroslav Antoni - SK

2011

firma HUSKY SK - SK

Jozef Tomly - SK